Interné vzdelávanie v CSS „Slnečný dom“

0 Comments

Dňa 05.04.2013 sa v DSS Važecká konalo interné vzdelávanie pre zamestnancov  na tému: „Psychologické a psychiatrické minimum v sociálnych službách“, ktorú odprednášali zamestnankyne Krízového strediska Mgr. Zuzana Marinčáková a PhDr. Martina Čajková.

Obsahom prednášky boli:
– poruchy osobnosti
– staroba a jej špecifiká
– opatrovanie osôb s duševným ochorením

PORUCHY OSOBNOSTI
Psychiater je lekár, špecialista, ktorý sa venuje štúdiu a liečbe duševných porúch:
– afektívnych,
– behaviorálnych,
– kognitívnych,
– percepčných.

Psychológ je odborník s filozofickým vzdelaním a skúma psychické procesy.

Psychiater na základe symptónov lieči liekmi, psychológ na základe psychických procesov (čo sa deje, čo prežívate, čo si myslíte) lieči pomocou psychoterapie .

MENTÁLNA RETARDÁCIA – nie je duševná choroba, znamená spomalenie, oneskorenie duševného vývinu. Má 4 stupne: ľahký, stredný, ťažký, hlboký stupeň.

PORUCHY OSOBNOSTI – pretrvávajúce vzorce vnútornej skúsenosti a správania sa, ktoré sú odlišné od očakávania danej kultúry, majú plazivý priebeh a sú pružné.

STAROBA A JEJ ŠPECIFIKÁ Staroba je posledným vývinovým obdobím v živote človeka, ktoré v sebe spája prítomnosť, minulosť, budúcnosť. Hlavným významom v tejto etape života je dosiahnutie integrity vlastného života – prijatie svojho života ako celku a pochopenie jeho zmyslu.

Osobnosť seniora je výsledkom predchádzajúceho vývinu a súčasnej adaptácie na komplikácie vyskytujúce sa počas starnutia.

DEMENCIA A ALZHEIMEROVA CHOROBA
Demencia je porucha, ktorá sa prejavuje poklesom intelektu, pamäte, jazykových schopností, výkonnosti a schopností spojených s videním a priestorovou orientáciou. Najčastejšie sa vyskytujúcim ochorením je Alzheimerova choroba charakterizovaná poruchou krátkodobej pamäte, vo vyššom štádiu dlhodobej. Má štyri štádia: ľahké, stredne ťažké, ťažké, terminálne.

OPATROVANIE OSOB S DUŠEVNÝM OCHORENÍM
Opatrovanie osoby s duševným ochorením vedie často k depresii a zníženiu uspokojovania opatrovateľov so životom. Opatrovatelia častejšie navštevujú lekára. Pri opatrovateľskej úlohe treba dbať na to, aby bol opatrovateľ schopný splniť potreby seniora, pretože nuda, samota, nedoslýchavosť a poruchy zraku môžu zhoršovať správanie sa seniora. Veľký význam má pravidelnosť v jednotlivých úkonoch, nesmie sa čakať, až kým senior začne vymáhať svoju pozornosť nevhodným správaním. Keď sa pomoc a napĺňanie potrieb vykonáva pravidelne, senior si takéto správanie osvojí a prispôsobí sa.

Po skončení prednášky sa zamestnanci zapojili do búrlivej diskusie o odprednášanej problematike. Diskusia sa niesla tiež v zmysle praktického využitia získaných poznatkov v kontexte s celoživotným vzdelávaním.